Datovy Kolonializmus

Technológie, ktoré sa využívali pri kolonizovaní sa značne menili. V 16. storočí španielskí dobyvatelia budovali globálne impéria pomocou plachetníc, koní a pušným prachom. v 19. a 20. storočí sme sa spoliehali na parníky, lokomotívy a guľomety. V 21. storočí už nepotrebujeme vysielať ozbrojené člny - potrebujeme získať dáta. Niekoľko korporácií, alebo vlád by mohlo premeniť zvyšok sveta na dátové kolónie. Čo sa stane s krajinou keď sa ocitne v úplnej závislosti od digitálnych infraštruktúr a systémov poháňaných AI? Takto by mohol vzniknúť dátový kolonializmus, v ktorom sa kontrola dát využíva na kontrolu kolónií. Príklady už vidíme ako napr. v Majnmarsku a Brazílii kde Facebook či Youtube v snahe o zisk prevrátili politické dianie. Takýto dátový kolonializmus by priniesol aj ekonomické, politické a sociálne dôsledky. V minulosti ak ste boli priemyselnou kolóniou znamenalo to, že ste poskytovali suroviny a špičkové priemyselné odvetvia, ktoré prinášali zisky zostávali v imperiálnom centre. Egypt tak vyvážal bavlnu do Británie a dovážal luxusný textil. V dobe AI sú samozrejme suroviny dáta a tak by sa dáta o občanoch kolónie používali na trénovanie AI modelov a výrobu najmodernejších algoritmov z ktorých by profitovali firmy v impériu. V dátovej dobe by však ekonomický rozkol medzi impériom a kolóniou mohol byť ešte väčší, pretože hoci v minulosti imérium vykorisťovalo kolónie, tak nebolo možné presunúť pôdu či niektoré výrobné stroje a procesy, či samotné bane. Táto premisa pri dátach samozrejme neplatí a dovoľuje ešte väčšiu koncentráciu v samotnom centre - impériu.