Ceny V Socializme
Ludwik Misses vysvetlil, že socializmus nezlyháva len kvôli základnej premise - kto by sa snažil viacej ak je odmena stále rovnaká? - ==ale najmä kvôli absencii reálnych cien a cenotvorby pomocou ponuky / dopytu==.
Ceny sú signály v ekonomike a účastníci trhu podľa toho zvyšujú / znižujú úsilie a celkovo menia svoje správanie. Ak sú tieto ceny umelo nastavene tak tieto signály sú nepresne a vedú k nadbytkom a nedostatkom.
Žiadna centrálna moc nemôže mať všetky vedomosti aby tieto ceny nastavila správne v celej ekonomike. Ak by aj mala, musela by ich dynamicky meniť, no ako by sa dalo reagovať na inovácie a iné nepredvídané veci?
| Mechanizmus zlyhania je reťaz: keďže sú všetky podniky štátne a neexistuje [[Dôležitosť súkromného vlastníctva v trhovom mechanizme | súkromné vlastníctvo]], nemôže medzi nimi prebiehať obchod → nevznikajú peňažné ceny → a bez cien plánovacia komisia nepozná náklady obetovaných príležitostí pri využívaní vzácnych zdrojov. ==Centrálny plánovač je holý.== A keďže niet cenových signálov, ==nie je možný ani proces podnikateľského objavovania== nevyužitých príležitostí - monopol na plánovanie má ústredná komisia. |
Ilustruje to história: po zrušení cenového mechanizmu v Rusku (1918–1921) nastal absolútny ekonomický kolaps a sám Lenin priznal, že musel kapitulovať. Následne spustené „administratívne ceny” už neboli výsledkom ekonomických procesov, ale skôr prianí súdruhov - a preto koordináciu nenahradili.